Farewell my dear fellows

3. srpna 2012 v 15:20 | Rohi
ADIOS, AMIGOS - see you HERE:


...bolo mi s vami dobre.
 

Myšlienkové pochody v kocke

26. února 2012 v 19:18 | Rohi |  Mon carnet
Rohi práve prežíva velice zvláštnu zmes pocitov. Na jednej strane je veselá (a nevie prečo), napätá (lebo číta priveľa fanfiction) a lenivá čo i len stranu v zošite nosky prevrátiť. Všetko to vedie k dedukcii, že sa pravdepodobne zbláznila, ale to nie je koniec koncov nič nové.

Minule som premýšľala, či by som chcela stroj času. Napríklad na pozeranie telky. Alebo by som sa jednoducho presunula v noci o pár hodín dozadu a dlhšie si pospala. Myslíte, že by to bolo zbytočné? Možno, ale viac menej by to bolo zaujímavé. Možno by som dokonca aj niečo v minulosti zmenila (napr. zapiekla soľničku do amfory), ale najvtipnejšie by bolo stretnúť sa sama so sebou...

Reklamy vymývajú mozgy. Keď píšem článok a vedľa tu niekto strieľa do SuperMaria, celkom mi to riadi moje myšlienkové pochody iným smerom, akoby som chcela ja. Nedeprimujem vás, všakže? Asi by som mala vypnúť komp, lebo mi z toho prepne.

Treba si vylepšiť náladičku nejakou dobrou pesničkou. Napríklad týmto tu. Nedajte sa odradiť obrázkom. Hudba je lepšia.

Ja len, že som ešte nažive.

Rohi

Baking a cake (the cake is a lie)!

18. ledna 2012 v 19:11 | Rohi |  Mon carnet
Tomu sa hovorí - istý pokus o pútavý začiatok tam bol, neviem celkom presne kde uviazol. Možno v nejakej traffic jam. Alebo ho zastihlo tsunami. (slovná asociácia = kto dokáže hrať piškvorky sám so sebou?) Ale nie, už budem len k veci, vážne.

Napríklad k takej veci, že som pozerala film o tom milom chlapíkovi, čo má účes ako šialený vedec a hrá na husle (=Sherlock Holmes). Tj: Na dvojke som bola v kine a potom som dostala DVD jednotky. Moja logika viacdielnych sérií spočíva v začatí druhým dielom, viď. Harry Po(d)tter, LotR a i(né). Nie som presne schopná povedať, aký deň som to pozerala, lebo som skončila po polnoci. A čo mám robiť, keď v telke ide len *nič* alebo *ešte väčšie nič*.
 


Vymyslím generátor na hlúpe nadpisy

2. ledna 2012 v 12:07 | Rohi |  Mon carnet
"Pardon, povedal som niečo zlé?" Marvin to nechápal, no aj tak sa vliekol ďalej, akoby sa nič nedialo. "Ospravedlňujem sa, že dýcham, čo vlastne aj tak nikdy nerobím, takže neviem, prečo sa vôbec namáham vravieť to. Bože, mám ja ale depresiu! A tu máme ďalšie z tých nechutných dverí, čo sú večne spokojné samy so sebou. Život! Mne budete hovoriť o živote!"

Zdravíčko všetci!
Myslím, že Nový rok ešte nikdy nebol taký... zmätený? zmätočný? (confusing!) To bude tým, že rachétle pália už od Štedrého dňa. Hlavne, že my sme tie naše Rímske sviece nechali hniť v byte. Bolo nám to treba?

Podľa úryvku hore by vás mohlo napadnúť, že som na Vianoce dostála Stopárovho sprievodcu (úžasná kniha!!!). Pri myšlienke na to ma napadá taká múdra vec - že čo mám najradšej na prázdninách? No predsa to, že mojou najväčšou dilemou je, či mám svoj počítač pomenovať Eddie (bol čulý a veselý, akoby predával pracie prášky) alebo Babycakes (make it a bomb. i never get a bomb.). Nie je to úžasné?

Aj keď (samozrejme) postupne by som už mala začať vyhrabávať učebnice spod kopy oblečenia na posteli (alebo spod kopy smetí v šuflíku), nielen čítať (knihy a fanfic), premýšľať o tom, na čo pôjdem do kina (Sherlock Holmes vyzerá fajn... alebo si počkám na Havrana?)


Plná optimizmu, dobrej nálady a radosti

22. prosince 2011 v 16:47 | Rohi |  Mon carnet
Áno, Rohi je presne taká ako sa píše v nadpise.

Dnešný deň bol úžasný. Najprv skvelé debaty, potom smiech, objímanie a želanie veselých Vianoc celej (teda polovici - ostatní sa uliali a kvasili doma) triede, žiadne hádky a ani nič podobné, kecy pri bagetkách, pozeranie doma (nerátam, že to bol smutný diel :(...). Proste tak ako to má byť pred Vianocami, čo poviete.

Chýba tomu už len vôňa škorice, trochu uprataného priestoru (čo by ste v mojej izbe hľadali márne, čiže zajtra to vidím na pilné upratovanie), úsmevu a Vianoce môžu prísť. Niekedy mám proste tak rada život!

Samozrejme, kopa SKA hrajúceho v ušiach značne prispieva k dobrej nálade, ako aj pečenie medovníčkov vrámci vyučovania. Niektoré veci by mohli byť lepšie, ale nikdy nie je nič dokonalé, tak som sa rozhodla, že sa budem tešiť z každej maličkosti, čo ma prinúti usmiať sa: jogurty (no tak nie, keď ich máme doma deväť a treba ich skonzumovať do Silvestra), šmýkanie sa na ľade, hudba a podobne.

Rohi
PS: Užite si Vianoce a nezabudnite, o čom sú.

Kam dál