na Blog.cz

Naozaj sa to už závratným tempom rúti ku koncu. Ešteže aspoň zajtra sa poriadne vydrichmem, do ôsmej minimálne. Toto nie je normálne, keď moje sestričky nerozprávajú o ničom inom, len ako sa im nechce ísť do školy a škôlky. Veď kľud! Ešte máme jeden deň.

Treba si to poriadne užiť a oddýchnuť si, všakže. Ako ja. Celý deň pozerám Worst case scenario s Bearom Gryllsom alebo sa vytešujem z nového nábytku alebo počúvam hudbu alebo celkom neškodne nerobím nič a zíram doblba. Vynikajúce činnosti, čo poviete?

Okrem toho som dneska po strašne dlhom čase horúcu čokoládu. A keďže vonku bolo také psie počasie, padla mi velice dobre a aspoň som si ohriala prsty. No kto to kedy videl, aby sme mali furt otvorené okno? U starkej som ho vždy zavrela, a hneď potom som ho našla otvorené.

No hej, bolo tam fajn. Hrali sme schovávačku a moja sestrička našla perfektnú skrýšu pod schodami a nahádzala na seba uteráky. Ja som sa zasa skryla pod stôl v kuchyni a nikto ma nezbadal. A tie perly, ktoré lietali pri Scrabble... "Copak ti je, g.é.n.e?" "Neviem, é.r.a.j.a!"

No proste nádhera.

Ale viete čo, kašlite na školu. Choďte si radšej kúpiť bublinku do vodováhy.

Rohi

Je to už raz tak. Nikdy by som nepovedala, že to ujde tak rýchlo. A predsa zanechalo momenty, ktoré sa mi navždy vryjú do pamäti a nikdy na ne nezabudem. Toto leto som zažila kopu skvelej zábavy, stretla nových priateľov, skvele sa zabávala a podobne. Ale už sa aj celkom teším do školy.

Po dvoch mesiacoch sa uvidím s mojimi najsamlepšími :). S väčšinou som sa celé prázdniny nevidela. Budeme si mať toho veru čo povedať, preberať novinky a podobne. Som STRAŠNE nedočkavá. Konečne sa dozviem veci, na ktoré som čakala celé leto. A dúfam, že tento rok bude stáť za to (a že bude posledný, ktorý strávim s istými o.b.l.u.d.a.m.i, ktoré sa mi rýpu v živote).

Pamätáte sa ešte na tento dizajn? Strašne sa mi páčil a myslím, že ho ešte nieked obnovím. Škoda, že tieto boty sú už asi rok v smetiaku. Desne fotogenické, nemyslíte? Ja hej.

Stále dookola počúvam LZ7, moju Paru a podobne. Mám sa skvele. Myslím, že lepšie to už nemôže byť. A najmä nie keď som krátko po obede :D... Všetko je tak ako má byť, nič sa nedorantalo a dúfam, že sa tak ani nestane.

Pri takej tej dokonalej idylke by ešte prišli moji (druhí) najsamlepší na Lumen a hneď by bolo totálne dokonalé... :)

Rohi

Svrbí ma celý človek.

Prečo sa nemôžu všetky komáre počas povodne potopiť?

Dneska sme vykopávali plot starkým na záhradke, ktorý tak bezcitne tá debilná voda zvalila. Sajrajtu tam bolo na rozdávanie. Takže ak náhodou potrebujete, len zavolať. Nula deväť klát nula tri päťsto.

Niekde sa poškrabem, a hneď tam je štipanec. Svinské komáre!

Sesterka mi vylepila facku.

Ja: A to začo?!

Ona: No však komár ti tam sedel...

Tak fajn, no nie?

Ha, čoskoro zo mňa už nebude piraňa. A strojec pojde zo zubov doléé... Už sa teším, druhého septembra, budem bez kovu, pam pam pam.

Ine kafe... sa to celkom hodi, nie?

R.

Táto fotka sa mi podarila u starkej. Nevyšla síce ako som si predstavovala, ale aj tak vyzerá celkom k svetu, nemyslíte?

Mimochodom, môj brat dostal z.r.k.a.d.l.o.v.k.u! Včera mal narodeniny, to viete. A tak si ju asi budem niekedy požičiavať, samosebou :)...

Ale fotí to inak dobré fotky! To mi zaostrí aj na kúsky torty na strojčeku :D. No ale veď je to zrkadlovka. A včera sa mi zrovna aj pár takých riadnych momentiek podarilo, tak som maximálne spokojná.

Som sa ho pýtala, že aký je to pocit mať osemnásť. No a posúďte: Čo to ti budem rozprávať, o.b.r.o.v.s.k.é zmeny! Taká guľa sa n.a.r.o.b.i.l.a čo letela cez nebó...

Tak to vidíte. Mať 18 nie je až také zlé.

Rohi

Nazdar.

Konkrétne sme sa vybrali na návštevu do Česka. Ráno sme vyrazili o nejakej tej siedmej, čo je na nás fakt nezvyčajný rekord. Cestou sme natrafili na také dve poriadne búrky, ale bolo to fajn, však to poznáte, všade samá tma a potom blesk. No proste tromi slovami: krása, vzrúšo, pecka.

Vďaka mojej sestre sme asi každú polhodinu (dobre, to som trochu prehnala, hodinu dajme tomu) museli zastavovať na pumpe. Ale zvládli sme to a potom sme konečne prešli české hranice.

Bolo to zvláštne, dívať sa na rôzne bilbordy, ktoré sú aj u nás, ale v češtine. V nákupnom centre bolo počuť rovnakú vravu ako u nás, ale keď som zachytila útržky rozhovorov, bolo to po česky... Také divné to bolo, ale zvykla som si... po čase.

Najhoršie bolo, keď sme sa chceli najesť. Asi dve hodiny sme blúdili po námestí. Ale to nebolo to najhoršie, hoci pražilo hnusne (myslím slnko). Najviac mi pílilo uši mrnčanie mojich sestier, už sa nečudujem, že brácho sa šiel naobedovať sám...

Páni. Prečo to ubieha tak rýchlo?

Ešte pred mesiacom som si hovorila, že celý mesiac mi ostáva na to aby som si užila končiacu sa trinástku. To je snáď najsamlepší vek aký som kedy zažila. Samozrejme, že som ho zažila len raz, ale aj tak je najlepší. Aj keď trinástka je čierna.

Teda niežeby bola čierna, ale ja si pod ňou tú farbu predstavujem. Takisto ako je dvanástka červená, deviatka žltá, sedemnástka tmavomodrá... a štrnástka zelená, rovnako ako osemnástka. Divné čo? Ale to už som ja.

Ako posledná z triedy slávim svoje štrnástiny. To mi vôbec neprekáža a dokonca sa smejem, že moje bývalé spolužiačky, čo majú už po pätnásť sú v deviatke a ja si idem rovno na strednú... Kvinta. Uff, to ale bude.

Nikdy som veľmi nechcela mať štrnásť. Mne sa páči moja trinástka a vôbec nie je nešťastná. Naopak, zažila som s ňou veľa srandy, veľa som pochopila a dúfam, že aj veľa dokázala. Nuž ale keď už mám štrnásť, musím sa snažiť ešte viac. Aby som toho dokázala toľko, koľko môžem a koľko je v mojich silách. Nesklamem svoju štrnástku... :D

Rohi

Ťuk. Ťuk.

Dažďové kvapky dopadajú na okno, ale vôbec nie tak monotónne ako som čakala. Nepadajú v pravidelných intervaloch, ale kedy sa im zachce.

Kvap.

Milujem dážď. Nezáleží na tom, či som vonku alebo dnu.

Aj keby som bola vonku bez svojej waterproof bundy.

Neznášam, keď sa končí. Bez toho, aby sa ma opýtal. Keď raz začne pršať malo by pršať, a poriadne. Je to proste nádhera.

Ale keď kazí veci, vtedy je dážď najväčšia hnusota. Napríklad nás poriadne potrápil pri natáčaní. A koľkokrát! Aj brat má teraz nejakú akciu, tak dúfam, že nájdu nejakú suchú alternatívu.

Trepem nezmysly.

Asi mi začalo kvapkať aj na mozog. Ale aspoň mi má na čo kvapkať, čo sa nedá povedať o istých indivíduách, ktoré si hovoria moje spolužiačky. Samosebou, že nie všetky, kdeže. Moji najsamlepší nie. Dembecili bez mozgu nevedia ani vám povedať do očí, že majú s vami nejaký problém. napr. ž.e. ž.i.j.e.t.e. Nevedia ani čo píšu.

Kvap.

Rohi sa lúči a ide ďalej kukať na tie svoje nemožné kriminálky.

Čus.

Po dlhom čase som opäť chytila ceruzu do ruky a pustila som sa kresliť. No, mala by som to skôr nazvať skicovaním, lebo tieňovanie mi ešte stále nejak extra nejde, takže sa mu snažím vyhýbať.

Odkresľovala som z fotky, je asi päť rokov stará, takže aj tohto človeka by asi málokto poznal... a Ešte bez jej klasa okuliarov :)...