Září 2010

Dutí ako karamelky

28. září 2010 v 17:05 | Rohi |  Mon carnet
Áno, to sme my, vitajte späť v priamom prenose z istej triedy na istom gymnáziu v istom meste a všetci samozrejme viete kde. Ako už môžete počuť od začiatku chodby, teda zatiaľ len cítiť jemné otrasy, v tej istej triede sa nachádzajú repráky.

Ako sa postupne naši reportéri približovali, rozoznali zvuky známej kapely System of a down. Všetci si pomyslia, či človeka nešľahne, keď má toto počúvať celý deň. Odpoveď uvideli, keď vošli do triedy. Bohužiaľ, podávame vám smutnú správu, že od toho času boli umiestnení v psychiatrickej liečebni.

Koniec správy.

Moje nervy, kto má akože ten ich debilný metal stále počúvať! Veď to lezie na mozog! Na mozog! (no vida, ešte sa začnem opakovať) Už sa nedivím, že naši chalani sú taki blbí. Keby som toto počúvala dokola, tak by som asi bola aj ja.

Nepoznáte System? Skúste si predstaviť: Výrazný hlas pána speváka, rinčanie gitár, bicích a nekonečný krik ako z hororu. A viete si predstaviť, čo to furt počúvame. Nevravím, že nemajú dobré pesničky, to nie, napr. Roulette je celkom normálna, ale tie ich... ehm... ako by som to jemne povedala... vkus našich chalanov je na úrovni neandrtálca.

Ja sa asi raz scvoknem. A navyše moja spolusediaca kvasí doma a dopuje sa liekmi! Čo mám robiť? Čo mám robiť??? A keby im tam ja prinesiem svoje songy, tak ma odprášia ako psa. Tfuj.

Zmučená R. (ktorá si ide pustiť svoju pozitívnu vlnu)

Come on all my underdogz!

23. září 2010 v 19:11 | Rohi |  Mon carnet
sest
Hmm... Monča nie je v škole a ja sedím v lavici - sama. Je to divný pocit. Aj keď sa samozrejme bavím s Didkou, Peťkou, Katkou a Barčou atď, ale nie je to také ako s Mončou, s tou sme rozoberali hocičo, všetko. Ale takto cez prestávku sedím na mieste a zíram do blba. Katka sa rozpráva s Didkou, Ela s Babu, Katuška s Peťkou. A ja?

A trochu mi chýba aj brat. No dobre, čo TROCHU. VEĽMI. Nemám si s kým pokecať. Teda, píšeme si, ale to nie je ako keď sa rozprávame a smejeme sa. Môžem napísať aj stokrát :D, ale nie je to ako keď sa rehoceme na našich spomienkach, ako vyskakovali z okna a podobne.

A tak si len púšťam dookola The 29th chapter. A ide to celkom fajn. Teda, aspoň mi ubieha čas. Napríklad ako dnes na zastávke.

Mala som vybitý mobil, takže som nemohla počúvať hudbu. K tomu bola celkom zima a ja tam len v mikine. Nič sa mi nechcelo. No a potom som stretla jedného zo školy, tak sme trochu hodili reč a hneď bolo lepšie. Trochu mi pripomína brata, ale len trochu...

A k tomu tá písomka zajtra zo slovíčok...

Rohi

Colorfull life

19. září 2010 v 19:34 | Rohi |  Mes photos
colorfull

V poslednom čase je môj život naozaj colorfull... najmä o zážitky s kamarátmi. A zároveň mi brat odišiel na vysokú. A je tu aj nuda. Musím sa nejako vysporiadať s tým, že momentálne som najstarším deckom v rodine. A myslím, že mi to bude chvíľu trvať.

Prečo sa v škole neučíme o tom, čo robiť, keď náhle ostanete sami na seba a nemáte sa s kým doma baviť o filmoch, nemá vám kto pustiť novú songu a nemáte sa s kým rehotať na profesoroch?

R.

Žijem z P.O.D. a múdrych rád uja Gryllsa

13. září 2010 v 20:47 | Rohi |  Mon carnet
Zbožňujem P.o.D. (čítaj: Rohi má brand-new závislosť. Okrem toho pochytila nové znalosti z jazyka anglického). Ktovie prečo mi stačia dookola tri pesničky na deň?

1. Sleeping awake (z Matrix Reloaded)
2. When angels and serpents dance
3. Going in blind

A toto ma drží pri celom dni. V škole nemám ďaleko k výbuchu, ale keď tam na mňa z lavice čumí kopa mojich obrázkov (Prsteň, toho by som sa mala naozaj báť; L. West, asi by som mala začať so shining my light; a rozkockovaný Bear (tie kocky sa vstrebú)) a nemôžem byť naštvaná. Aby som neochorela. A to by som nerada, lebo v stredu ideme ku Kát.Kuš.Ke. na prežitie. Ideme Peťku prinútiť poriadne sa nažrať. Inak bude len na červoch. To viete, naša Pé.ťka sa dala na diétu, ktorú ani najmenej nepotrebuje. Treba jej vtĺcť do tej hlavy rozum.

Btw. z profesionálov: "V akom pomere miešate mäso zo psa s prasaťom?"
"Tri ku jednej."
"Tri ku jednej čoho?"
"Na jednu sviňu tri psy.!
"ČO?!"
"A jednu mačku."
"Ja som zjedol aj mačičku?"
:D Je tam síce miestami prízemný humor, ale raz za čas sa dá, vśakže.

Už sa neviem dočkať ako sa budeme baviť s Katkiným hafankom. Povedala, že tam niekde pôjdeme s ním na prechádzku. Neviete, čo pomáha pri plašení medveďov? Vidíte, ešte v žiadnej epizóde čo som videla Bear neradil ako sa brániť proti jeho menovcom. Nevadí. Ak sa neozvem, pozdravte medvede :).

R.

Zaváraný had a ostatné potvory, ktoré je zakázané jesť v che. kabinete

10. září 2010 v 14:08 | Rohi |  Mon carnet
kvapky
Žijeme v chlieve. Triedu máme len týždeň a už začínajú všetci kaziť nábytok, radiatóry, rozbili pár pohárov, všade molitan... No proste des bes.

Ešteže sa chystáme ku Katruške. Zasa bude zábava, ako vždy. My máme tých štátnych sviatokv na rozdávanie, všakže. Nie že by mi to nejako prekážalo, to teda absolútne nie. Kdeže.

Okrem toho sme zo seba zasa raz spravili debilov na fra. Že nosovky sme cvičili. Namiesto toho to znelo ako siréna a zvuk medzi vracaním a vzdychmi umierajúceho. Okrem toho nás zasa narvali do smradľavej blbej miestnosti zvanej che. kab.in.et.

Ešteže mám svoje knižtičky. Vćera som čakala trištvrtehodinu na svoju gitaru, tak som si bola kúpiť gumených mackov a čítala. Knihu, ktorá sa volá Skellig. Ak nemáte čo ćítať, vrele odporúćam. Vynikajúce kniha, rýchle sa číta a má zaujímavý dej. Od Davida Almonda. Je o chlapcovi Michaelovi, ktorý nájde v garáži ich nového domu bytosť, ktorá je niečo ako zviera ako človek a ako anjel. Jeho sestrička je chorá na srdce a musia ju operovať. Veľmi sa mi to páčilo :).

Zasa víkend... nebolo to pred chvíľou, čo sme s bratom pozerali WCS takmer do desiatej? Keď už sme pri tom, hodím sľubovanú tarantulu.


Zomrem z toho smiechom :D... Minule keď som pozerala ako tú myš našiel... :D Vyzeral akoby sa do nej šiel zakusnúť :D...

Rohi

Ďalší z môjho neznámeho hudobného vkusu

8. září 2010 v 16:04 | Rohi |  La musique
mini1

Ja šialenec. V prehrávači sa mi točia dookola tri CDčka s dokopy... asi no minimálne štyridsiatimi pesničkami. A mňa to ešte stále neomrzelo. Haha, to by ste fakt chceli veľa. Seriály ma omrzia rýchlo, ale hudba nie. LZ7 a tbwnn, moji najsamlepší. A The 29th chapter.

Stavím sa s vami o čo chcete, že ste o nich nepočuli. (Ako inak :)) Neviem, či sa vám bude páčiť štýl (zasa hip hop). Ale ja na tom tak strašne letím, že to proste nenemôžem dať sem. A strašne sa mi to páči. Ak chcete, skúste napísať, aký žáner by ste u mňa uvítali :D. Možno sa tu potom niečo objaví.

Dávam vám sme moju najobľúbenejšiu - 29 train. Síce nerozumiem veľa, ale ten rytmus ma vie nenormálne dostať.


Alebo by ste si radšej pozreli, čo treba robiť keď vám po ruke lezie tarantula?

Rohi, šialenec z kvinty.

Načo nám je Superman, máme Beara Gryllsa!

3. září 2010 v 16:56 | Rohi |  Mon carnet
Poznáte ho a niektorí možno nie. Ja som sa o Gryllsovi dozvedela vďaka môjmu bratovi, ktorý si posťahoval jeho seriál Ultimate Survival. Videla som niektoré časti a bavilo ma to. (napríklad to, ako si opekal škropióna :D)
Okrem toho som ho pozerala aj vo Worst case scenario, kde ukazuje ako sa zachovať počas rôznych situácii. Síce pochybujem, že niekedy zažijem zemetrasenie, alebo ma uhryzne štrkáč, prípadne mi bude po ruke liezť tarantula, ale celkom ma to baví.
Jeho zaujímavé rady napríklad: "Keď nemáte dostatok pitnej vody a chytíte rybu, tak zjedzte jej oči." Alebo: "Červy zjete tak, že im najskôr odhryznete hlavu, lebo tá je fakt hnusná. Vlastne hnusný je celý červ, ale vy zjete len telo."

Okej, ideme trochu od témy (v tomto ja vynikám). Neviem prečo, ale mám pocit, že veci sa začínajú meniť k lepšiemu. Niekedy sa môže stať, že veci začnú fungovať... A to konkrétne v našej triede. Aj keď to ešte, samozrejme nie je ideálne a nepredpokladám, že niekedy bude, ale vidím to celkom pozitívne. Včera by som si povedala, že to nie je lepšie ani o 30 percent a ani minimálne. Ale niekedy stačí zmeniť uhol (alebo uhoľ?) pohľadu.

Okrem toho sa nesmierne teším, lebo sa triednym stal môj favorite učiteľ, ktorý bol triedny aj môjmu bratovi. Dnes sme sa bavili, že nám mal byť niekto iný, ale asi lyžák toho veľa zmenil. Jasné, potrebujeme pevnú ruku :D... Okrem toho sme sa celkom bavili. Na franine je nás menej a menej. V prime sme začínali asi nejakí štrnásti a dnes nás je jedenásť. Do oktávy ostaneme ôsmi :D.

Rohi.

Pre istotu, keby vám zlyhali brzdy - Bear vie čo robiť :D