Říjen 2010

Oh, four, I mean five, I mean fire!!!

31. října 2010 v 12:15 | Rohi |  Mon carnet
Poznáte seriál IT Crowd? Je to o ľuďoch z oddelenia IT - Moss - ten s kučeravou hrivou a okuliarmi; Roy - ten čo sa vždy snaží zapôsobiť; a Jen - ktorá s počítačmi vie akurát tak posielať a prijímať e-maily.

Spomenula som si naň včera keď sme s Mončou boli u mňa robili kadejaké blboviny, pozerali videá, dokončovali projekt a tak. Túto konkrétnu časť som videla asi dvadsaťkrát, ale hrozne ma to baví. Existuje myslím aj český preklad, ale originál je na nezaplatenie s tými ich výrazmi a hlasmi.

V tejto časti sa rozhodne šéf bojovať proti stresu tak im zariadi nejaký seminár v stress-class a tam im ukážu takú mašinu, čo vie merať stres. No a Moss si vyrobí svoju vlastnú a počas toho mu tam začne horieť. A keďže odteraz sa nedovoláte na 911, je nový "emergency services" s úplne novým číslom: 0118 999 881 999 119 725 3.

Ak sa nudíte, pozrite si to, naozja vrelo odporúčam.

Tu je malá ukážka ako si Moss poradí s ohňom. (Ak som skomolila jeho meno tak prepáčte.)


Rohi

Mysterious tree

27. října 2010 v 16:47 | Rohi |  Mes photos
stromecek
Tak táto fotka je ešte z leta, keď sme boli v Brne. Neviem presne kde som to fotila, v Brne to asi nebolo, niekde poblíž... Trochu som sa pohrala s kontrastom, ale v malom formáte to vyzerá lepšie, takže to nie je zrovna nejaká extra krása, aj keď mne sa to páči :)

R.

Zima, sivá a ja

24. října 2010 v 16:01 | Rohi |  Mon carnet
odznaky

Môžem pozerať z okna koľko chcem, vidím len sivú oblohu a čierno-modré kopce. Úplne ma to ťahá von. *samozrejme, že to bolo povedané ako negácia, čítaj: "Som hrozne rada, že môžem trčať dnu."* Ani úlohy sa mi nechce robiť. Kedy sa mi vlastne chcelo?

V poslednej dobre píšeme kopu písomiek a namiesto normálnych vecí mám v hlave natlačenú biológiu alebo dejepis. Koho zaujíma, ako vyzerali nejaké venuše, najmä v prevedení našich chalanov? Mňa teda rozhodne nie.

Kabu sa nám blíži. Mala by som blahorečiť - vďaka nemu nemusím ísť na operu či čo to je a nasiaknuť fajčiarskym dymom. Fuj. A potom sa sťažujte, že mladí fajčia. No čo chceš. Zasa z nás urobia debilov, tí tretiaci. Ale zvykli sme si. Či...???

Poviem si, že idem zlepšiť english skills a stiahnem seriál po anglicky. Bez titulkov. Veľká chyba. Nerozumiem ani polovicu. Alebo som sa snažila zohnať okolo tridsať rokov starý film, ktorý je originál v švédčine, v nejakom zrozumiteľnom jazyku. Viete si predstaviť ako to dopadlo.

Zajtra má Katuška narodky. Len aby som jej ten dáreček nezabudla, lebó... no, zle bude. Pošle ma niekam. Do zakarpatskej. oblasti.

R.

PS: Ja vám idem počúvať hudbu. Aj tak sa nič normálne nedá robiť.

Na roztrhanie

19. října 2010 v 19:23 | Rohi
Nie, žiaľ nie je žiadny nový film. Len robím nový projekt z angliny a tentokrát výnimočne pre našu skupinu. Takto to dopadne, keď sa zahlásia všetci, samosebou, veď chceme jednotky. Ty, Domča to natoč, postrihaj, vyretušuj, daj tam efekty, tak aby s tým bol každý spokojný a bude. Ale už ma to prestáva baviť.

Je toho na mňa dosť. Včera za mnou prišli traja, aby som niečo robila a praskli mi nervy. Ani to nebolo v súvislosti s projektom, len nejaké akcie či čo. No ale aj ja som len človek, potrebujem trochu zresetovať hlavičku. Čož sa mohlo stať na dnešnej pizzi, keby sa konala, samozrejme.

Takže sa musím nejako vysporiadať sama so sebou, lebo raz mám totálne blbú náladu (depku) a potom sa zasa rehocem ako pominutá. Neviem už čo mám robiť...

Lebo ja tak milujem prístup: "No však to natočte, potom sa na to pozrieme." A keď treba niečo navyše, tak každý: "A nedalo by sa to nejako inak? Inokedy?" Kritizovať by šlo, ale lepší návrh dať, to nie... :/

R.

PS: Sorry za tie debilné drísty, proste sa potrebujem trochu vypísať... musím si ísť pustiť hudbu... a popozerať niečo povzbudivé (to bude z toho, koľko kriminálok za deň stíham. ale v telke predsa nič nejde...)

Nemôžeme mať všetko, kam by sme to dali?

13. října 2010 v 19:17 | Rohi |  Mon carnet
Jááj.
Rohi zabúda na velice podstatné veci. Vo štvrtok zabudla, že je štvrtok a tým pádom sa vyflákla na hudobnú. No pekne, no pekne! Asi mi osprostel zub múdrosti. To bude tým, že si toho musím veľa pamätať. Máte to ako s ementálom: "Čím viac syra, tým viac dier. Čím viac dier, tým menej syra. Takže čím viac syra, tým menej syra."

Od dneska si všetko píšem na úlohy. Ale stavím sa, že aj tak polovicu zabudnem. No zajtra nesmiem, lebo teta ma prizabije! (čo ak jej tam nikto neprišiel?) To by bol teda poriadny trapas. Len aby som neprezradila, že mám takú debilnú pamäť. Ako si potom budem pamätať čo je to tónina alebo tónorod?

Začali sme s projektom na anj. Videjkom, samozrejme, ale teraz to nie je na štýl KaP. Tentoraz to robím pre našu skupinu a je to do nejakého medzinárodného projektu, takže tak. A okrem toho máme zajtra deň šialených účesov, kráása! Aby som sa ráno neučesala, budem mať ten najbláznivejší účes zo školy, no nie?

R.

PS: Pravidlo#7: Vždy buď presný, keď klameš. :D

Desať vecí, ktoré mám rada

5. října 2010 v 20:32 | Rohi |  Les pensées
Okej, dúfam, že ma AK neukameňuje za to, že sa zapájam do tejto hry. Berte to ako samostatný ćlánok, ak sa vám názov hra nepáči. V každom prípade je to zaujímavá téma a myslím, že sa to môže rátať aj ako normálny (autorský) článok, keďže v každom prípade ide o mňa a píšem to ja. Pozvala ma Nessa.

PS: Poradie nie je podľa toho čo mám najradšej, píšem ako mi napadne.

1. Priateľov a rodinu. Neviem si predstaviť, ako by som bez nich existovala. Najmä mojej najsam kamošky, s ktorou si môžem pokecať totálne o všetkom, ale aby som nevynechala ostatných... Rodina - samozrejmosť, sestry, rodičia, brat...
2. Hudbu naplno. Milujem ten pocit, keď vypečiem svoje najobľúbenejšie songy na plné pecky a okolo mňa je len hudba. Pokiaľ cestujem sama v autobuse, tak len so sluchátkami na ušiach. A navyše nesmierne pozdvihuje náladu.
3. Vôňu a chuť horúcej čokolády. Zbožňujem keď prídem domov, celá vymrazená a spravím si čoklitku, sadnem pred telku a zohrievam si skrehnuté prsty na šálke.
4. Písanie a čítanie. Písanie, to myslím čokoľvek - príbehy, ale niekedy aj len čisto poznámky do zošita. Čítanie - hlavne Tolkiena, ale nedávno som objavila výnimočnú knihu Skellig od Davida Allmonda, tú taktiež odporúčam. Keď začnem čítať, nič pre mňa neexistuje. Z toho si brat vždy robil srandu keď ma volal na obed a ja som prišla neskôr, lebo som musela dočítať kapitolu.
5. Kriminálky. Nemôžem si pomôcť, viem, že priveľa asi nie je zdravé, ale proste ma to baví. Kosti, NCIS, CSi, Kobra... Jednoducho ma to vždy fascinovalo.
6. Strihanie (videa). Toto je moja vášeň. Dokážem päť hodín stráviť pomalým strihaním videjka, ktoré nemá hlavu ani pätu, neviem prečo. Baví ma tvoriť si vlastné veci. Nikdy som sa nevyznala do známych filmov a tak, ale tvoriť vlastné ma baví.
7. Vôňu papiera. Keď vidím nepopísaný zošit, to je pocit... Toľko čistých strán, toľko príbehov sa na ne môže popísať... Milujem papiernictvo vo všebecnosti.
8. Interný humor. Dokážem sa smiať na najmenšej narážke na náš interný humor, ktorej nikto nerozumie. Či už VSSS, alebo niečo čo sme vymysleli. Keby ste dneska videli moju ruku, asi by ste tiež nevedeli čo znamenajú tie slová, ale verte mi, keby ste boli zasvätení, smiali by ste sa ako blbí.
9. Angličtinu. Môj najobľúbenejší predmet, asi jediný, čo ma baví, úplne najsamlepší. Anglinu žeriem totálne všade. V telke, v knihe alebo aj nejaký pokec po anglicky. Som maniak.
10. Smiech. Je nezmysel, že ticho lieči, zistíš si to práve ty. (To bolo len z pesničky. Ticho naozaj vie aj liečiť) Smiech je vtedy, keď je všetko v pohode a keď je všetko v pohode, nie je žiadny stres.

Dúfam, že som na nič nezabudla. Aj keď je toho trochu viac...

Rohi

PS: Ďalej pozývať asi nebudem, lebo neviem koho... :) Ak vás to inšpirovalo, kľudne sa zapojte.

Kôstky a ENSÍAJES

1. října 2010 v 16:44 | Rohi
No, tak ten kto vylúštil nadpis musí byť teda poriadne šikovný a poriadne zainteresovaný do nášho humoru. Interného, podotýkam! :D

No, takže Monči sa nám v utorok vráti do školy. Má toho teda riadne čo doháňať, ale už to bez nej začína byť nuda. Nemám sa s kým baviť počas hodiny. (Dnešok nerátam, o tom neskôr) Okrem toho ide do Belg.ie a tak som si vyjednala suvenírček. Aj od brata, ktorý dneska príjde domov z Brna (konečne!)

Písomka z matiky veru narobila mišung a vôbec, celý deň včera nestál za veľa, teda myslím večer. Hudobná, to viete. Tetuška ma zasa raz naštvala. Ona vám letí na Tvajlajte a keď jej z neho púšťajú songy, tak aj sto. A ja jej chcem pustiť Requiem for a dream a ona si ani nevie zapamatať ako sa to volá. Tse!

V stredu som sa dozvedela, že Didka sa nám kuká na Kosti. A tak sme rozoberali posledné diely. (Chudák Babu, muselo jej to byť nepríjemné, taký tvrdý interný humor o želatínovej hmote, pochúťkovom šaláte a podobne) No a potom mi dala na kľúči nejaké dve epizódy z NCIS, že si mám pozrieť, vraj je to haluz. Reku fájne.

A tak včera pozerám, pozerám a taký rehot na konci, že to ani možné nebolo. Hrozné hlášky toto, na zabitie, takto vám poviem, na zabitie! Museli by ste to vidieť, ale tam na konci! "Výmenu nerobím!" "A pizzu robíš?"

R. (Povznesená tým, že už druhý deň nemusí naslúchať metalu. Ticho rulez!)