Srpen 2011

Flashpoint freak gets to talk

18. srpna 2011 v 18:39 | Rohi |  Čo sa inde nehodí
Teraz som si uvedomila, že na začiatku každého článku mám chuť zabiť sem nejaké citoslovce. To len tak, poznámka na okraj. (A mala som na mysli: "Mňáu!")

Už dlhú dobu nehorázne fičím na jednom (najsamlepšom) seriáli. (nevšímajte si tie superlatívy. tak hovorím o každej svojej mánii, keď je v plnom prúde.) Ako by ste to z nadpisu asi neuhádli, je to Flashpoint. Dejovo sa odohráva v Kanade a hlavní predstavitelia patria k fiktívnemu SWAT tímu, inak nazývanému Strategic Respons Unite (SRU).

A že prečo na tom tak letím?
Ja NEVIEM! (dobre, viem.)

Možno to bude tým, že sú tam sympatické hlavné postavy (a to nevravím len kvôli tomu, že by tam všetci boli pekní!), ale sú vykreslení ako normálni ľudia, žiadni supermani a navyše celý seriál pôsobí realistickejšie ako napr. Kobra 11 alebo nejaké tuctové americké kriminálky (áno, viem, aj na tie som letela. som to ja ale hajzel.)

A navyše teraz majú novú sériu (a v nej mi museli vyraziť Wordyho! zrovna jeho! hajzli!), kde sa viac sústreďujú aj na hlavné postavy, ale celkovo nenájdem asi jednu epizódu, ktorá by sa mi nepáčila. (čím to bude? že by som videla VŠETKY, ktoré zatiaľ boli odvysielané? *nevinná tvárička*)

A prečo vám to píšem?
Lebo je nemožné to všetko držať v hlave!!!

R.


Ska, stovky strán za deň a sprostý dážď!

8. srpna 2011 v 15:54 | Rohi |  Mon carnet
Baf.
Počúvam si tu svoje ska rytmy, kývem nohou do rytmu, zatiaľčo predo mnou svieti monitor a pod ním je otvorená kniha. Zopár sa ich povaľuje aj po posteli - neklamný znak, že som bola rabovať knižnicu. Ďalšia várka je naukladaná pekne vo veži na skrini, kde som prach naposledy utierala pred sto, dvesto rokmi.

Posledné dni som trávila v tej najlepšej spoločnosti akú som mohla mať vzhľadom na okolnosti, samozrejme. Ničili sme tobogany, vylievali vodu z bazéna, rozoberali čerstvo opravené lavičky, smiali sa na plné kolo, ničili tenisky a vybíjali baterku na notebooku. Vlastne, všetko je to len polovičná pravda, ale takto to krajšie znie.

Takisto som si vychutnávala mentosky (mala som ich aj v kine na Pottríkovi), muffiny a chlórovanú vodu. Popritom som stále myslela na môj Flashpoint (závislák sa nezapre! a Wordyho mi aj tak vykopli, svine, svine! pošlem na nich kosačku!), zatiaľčo sme pozerali Pirátov (tu sa zasa nezaprela moja známa osoba, ktorú som musela po trojke utešovať asi ešte polhodinu a druhý deň. Okrem toho teraz čítam samé glosy, knihy a čakám na vhodný okamih.

Čoskoro budem mať pätnásť. Do paže, ten čas tak letí! (Najmä na baterke notebooku).

Okej, majte sa, ľudia.
A zabite za mňa to prašivé počasie. Lebo inak ono zabije mňa.

Rohi