Listopad 2011

Best ones

25. listopadu 2011 v 20:38 | Rohi |  Mon carnet

Ahojte!
Prežívam neskutočne úžasné obdobie, keď som nadšená životom, všetkým, čo prináša a tak. Napríklad hudbou. Alebo aj školou (!). Neviem čím to je. Možno je to nákazlivé... alebo aj nie

Začnime napríklad tým, že sme sa dneska tak strašne smiali, až som myslela, že sa zadrhnem. Pravdaže, kto by sa nesmial, pri tých našich úžasných prekrútených vedomostiach a zátrepoch. Aj keď na prvej hodine mi do smiechu veľmi nebolo - písomka - bola som so sebou spokojná a zároveň som mala nesmiernu radosť, keď sme si dneska vyslúžili (pravdepodobne prvú za akýkoľvek čas!) pochvalu ako trieda. Koho by to nepotešilo!

Panhead side of me

16. listopadu 2011 v 19:18 | Rohi the Panhead |  La musique
Každému som už vytrúbila, že milujem Skillet. Keby ste na to náhodou zabudli, pripomeniem vám to - je to najlepšia rocková kapela, ktorá dokáže dať dokopy husle a rock! Neviem, čo by som robila bez nich!

...keby len sa mi niekedy podarilo vidieť ich naživo *nostalgický povzdych*. Okej, položka číslo 1200. v zozname mojich nesplniteľných želaní: Vidieť Skillet naživo! (Hneď po 1198. Ísť do Švédska a po 1199. ísť do Kanady)

A tie texty... radosť pre ucho!

Rohi the Panhead
PS: Treba sa buď po a) naučiť lepšie anglinu alebo po b) zdokonaliť v hľadaní zdrojov (anglických) titulkov.

I must be daydreaming

13. listopadu 2011 v 13:24 | Rohi |  Mon carnet
Neviem, či je to nezdravé, ale v poslednom čase som alergická ná zlú náladu a pesimizmus. Kedysi pesimizmus iných privádzal do zlých nálad aj mňa, no teraz som to skôr ja, kto sa snaží ovplyvniť iných. :) Okrem toho je vonku tak nádherne! Ako môže niekto mať zlú náladu? Toľko žltého lístia pokope spolu s štyrmi stupňami nad nulou sme tu už dávno nemali! (Samozrejme, dávno sme tiež nemali ani nádchu a to nie je dôvod preto, aby som chodila s vetrovkou rozopnutou pod krkom, všakže?)

V piatok som sa hrala s malými deťmi. A držala som na rukách takéhoto malého drobca! Teda, bola to ona, ale som sa až bála, že ju zlomím alebo čo :D. Viete, čo je maximálna rozkošnosť? Keď malé dvojročné dieťa sa hladká štvormesačné bábo a spieva mu! Prišla som takisto na to, že sa neoplatí požičiavať si priveľa kníh z knižnice a potom platiť vysokánske upomienky. Ale čo už so mnou. Knihy prečítam, som len lenivá ich vrátiť. Od piatku, kedy som si ich požičala som stihla prečítať tri (pričom som asi na 11. kapitole Verneovky), tak mi niečo hovorte.

Lebo listy sú žlté, slnko svieti a učím sa francúzske slovíčka

3. listopadu 2011 v 15:36 | Rohi |  Mon carnet
Spomienky na more...
Mám neskutočne dobrú náladu.
Nepýtajte sa ma prečo. Vari potrebujem mať na všetko dôvod? Vidím vonku ako žlté listy padajú zo stromov, počúvam hudbu, kreslím, rabujem knižnicu, vyvaľujem sa a popritom (nejako) sa aj učím. Vidíte tú idylku? (No, ale na chémiu sa treba učiť viac. To je výnimka. V žiadnom prípade nie na dejepis.)

A tie naše úžasné vtipy... Sme najhoršia trieda na škole. - toto, samozrejme, vtip nie je, to je len holá skutočnosť. Ale tak treba povedať, že sa ešte celkom krotíme.
Omietka je celá. Teda takmer.
Ani smeti nie sú po zemi. Teda, len okolo koša. A pri laviciach.